ejmy

Rano….nasilu otvaram oci …lezim na posteli…zas to iste ,ten isty bolavy pocit ……NACO?…..pohlad na hodinky …davat…sklamanie… tak malo…včera som citala titulok na jednom magazine :,,Je mi ľúto prespať deň“..len som sa ironicky usmiala ved co ine mi ostava nez ironia….snazim sa zaspat tak velmi chcem …zobudit sa az niekedy poobede len aby bol deň čo najkratši ..noc mi nevadi…nedari sa mi ..nic nepocujem v hlave len vycitky len moje svedomie ktore mi krici aka som spina…vstavaj…mas vsetko…. mas vsetko…vsetko…vsetko…co este chces?
…ja neviem…
…nieco mi chyba( nemyslim seratonin)…tak velmi ze sa nedokazem tesit s toho vsetkeho co mi Boh dal…nieco co by ma naplnilo dalo mi zmysel …nieco alebo niekto komu by som mohla dať svoju celu dušu… všetko čo v nej je dat to navonok nedusit to uz v sebe …uz nie
…vycitka…pozri sa dokola nemas dost ludi ktory stoja zato aby si im dala svoju dušu?…odpoved prosta…….maaaaaaaaaaaam no NEDOKAZEM…aj kde chcem…nechapu ma ale nie su zato vinny ..vlastne ani nechcem aby ma chapali …to by im muselo byt ako mne….
…rozmyslam čo je horsie dusit to vsetko v sebe ..alebo najst niekoho komu som konecne schopna otvorit brany mojej duse ….. a zistit ze ten clovek mal len chvilkovu zabavu …a ja som mu dala tak vela …..ja viem k laske nemozno nutit a tak sa to snazim chapat …ale predsa ta bolest ma vracia spat…tu na postel kde lezim a pozeram nemo do bielej steny …
…slubila som si ze raz si nanu nieco nakreslim …nieco co by ma donutilo vstat…..
..Tak strastne to tužim hladat…dat do toho vsetku moju vasen co vo mne vrie …lenze ja neviem co to je neviem co mam hladat …nepoznam meno ..,alebo sa to len neda pomenavat …ale ako …ako sa to potom dá najst?